Timotej Szalma je síce vekom stále dorastenec no túto sezónu je kapitánom juniorského tímu FBC Levice a nastúpil už aj v 2. lige mužov. Keďže sa súťaž nehrá, poprosili sme ho, aby nám trochu priblížil jeho začiatky, zhodnotil minulú sezónu a zhrnul čo sa stihlo odohrať túto sezónu. Pýtali sme sa ho aj na ambície tímu ak by sa súťaž v roku 2021 reštartovala a tiež na jeho pocity zo stabilnej pozície v mužskom kádri. Tu je rozhovor.

• Poďme najskôr k tvojím začiatkom. Ako si sa dostal do florbalového klubu a ku florbalu celkovo?

K florbalu som sa dostal v neskorom veku, bol to koniec 8. ročníka na základnej škole, čo je pre začiatok tohto športu veľmi neskoro. Na našej základnej škole bývali florbalové krúžky, ktorých som sa pravidelne zúčastňoval. Tieto krúžky mal na starosti práve náš tréner Marek Marko, ktorý ma raz presvedčil vyskúšať tréningy v klube FBK Fair Levice, kde bol trénerom. Takže najväčší podiel v mojom florbalovom raste má môj tréner a spoluhráč v jednom. Keď sa prišlo s nápadom o vytvorenie nového klubu, neváhal som ani sekundu a vedel som, že to bude dobrý nápad. Teraz je radosť sledovať, ako klub FBC Levice rastie a jednotliví hráči v každom jednom zápase dávajú zo seba maximum.

• Tréner z teba spravil hneď v prvej sezóne kapitána dorastencov, od toho momentu si prakticky stabilným kapitánom (až na zápasy, v ktorých si nehral). Ako vnímaš túto pozíciu? Snažíš sa chalanov aj motivovať v zápasoch ako kapitán?

Určite som za to veľmi šťastný, že tréner má vo mne veľkú dôveru. Minulé sezóny sme boli vo väčšine zápasoch outsidermi, takže sme vedeli, že v takých zápasoch nemáme čo stratiť, práve naopak len získať. Ale terajšia sezóna je úplne iná, zápasy sú veľmi vyrovnané a chalani sa už vedia oveľa lepšie koncentrovať na každý zápas. Cítim, že moja motivácia ich veľmi povzbudzuje v každom súboji.

• V prvej sezóne, ktorú predčasne ukončila pandémia, ste skončili na poslednom mieste v dorasteneckej súťaži. Ako ste v tíme zobrali túto skutočnosť, že sa sezóna nedohrá a vy ostanete na dne tabuľky?

Tak určite sme z toho šťastní neboli, pretože sme hrali veľmi kvalitné a vyrovnané zápasy, kde rozhodovalo kto spraví viac chýb, bohužiaľ my sme tieto chyby robili často a veľakrát sa nám to vypomstilo prehrou.

• V novej sezóne ste prešli ako tím do juniorskej súťaže. Aké sú hlavné rozdiely medzi dorasteneckou a juniorskou súťažou z pohľadu hráča?

Je to určite náročnejšie, viac osobných súbojov, nervozity a rešpektu. Predsa máme veľa hráčov, ktorí sú vekovo stále len dorastenci, takže rešpekt tam je určite a už je to len o tom kto sa s tým ako vysporiada. Ja osobne to najviac pociťujem na pozápasovej únave, pretože celý zápas sa odohráva vo veľkom nasadení.

• Po dvoch odohratých zápasoch sa znova súťaž prerušila a vám ostáva len čakať, či sa sezóna dohrá. Dá sa už podľa dvoch odohratých zápasov zhodnotiť ambícia družstva v tejto sezóne?

Tak odohrali sme zatiaľ iba dva zápasy, ale v podstate asi vieme kam by naše ambície mohli siahať. Nechať za sebou v tabuľke tímy z Nitry a pobiť sa s Bratislavou o prvé miesto, by bol ten najlepší scenár.

• Oba zápasy ste odohrali na domácej palubovke. S bratislavským Hurikánom ste prehrali 5:1 a s nitrianskym Paradise ste vyhrali 8:4. Vieš nám tieto zápasy zhodnotiť?

Na prvý zápas k nám prišiel tím z Bratislavy, ktorý sme vôbec nepoznali a nevedeli sme čo môžeme od nich čakať. Pôsobili veľmi chaoticky v úvode zápasu, čo sme aj využili a strelili sme rýchly gól. Inkasovaný gól ich nakopol a s čistým svedomím môžem povedať, že boli lepším tímom do konca zápasu, pretože my sme ťahali za kratší koniec.

Zápas s Nitrou bola úplne iná jazda ako s Bratislavou. Chlapcov z Nitry poznáme veľmi dobre a môžem povedať, že sú to už také menšie derby zápasy. Nezvládli sme prvú tretinu, kde sme dostali zbytočné góly a prehrávali sme 3:1, som rád, že sme sa ich nezľakli a práve naopak my sme udávali tempo hry, vytvárali sme krásne akcie, z ktorých padali pekné góly. Veď posledné dve tretiny sme súpera úplne rozdrvili pomerom 7:1.

• Súťaž je síce prerušená, no udržiavate sa v hernom rytme aj počas pandémie? Dá sa to vôbec?

Trénujeme, či už v hale alebo v posilňovni s našim kondičným trénerom Petrom Nuotom, ja osobne som bol dosť dlho v karanténe, ale chalani makali a zdokonaľovali sa vo všetkých oblastiach.

• Tento ročník si sa prepracoval aj do mužského družstva ako stabilný člen kádra. Aký je to pocit? Cítiš väčšiu zodpovednosť v zápasoch juniorov, keď hrávaš aj za mužov?

Zápasy v mužskom tíme sú oveľa náročnejšie na presadenie sa. Preto som bol šťastný, keď so mnou tréner počítal na stabilného centra v mužskom tíme. Určite cítim veľkú zodpovednosť v juniorských zápasoch, hlavne v častiach, kedy musíme spraviť niečo s výsledkom alebo namotivovať chalanov, ktorí nehrajú hru, ktorá sa od nich očakáva.